Školský podporný tím tvoria:

Mgr. Marianna HLINKOVÁ - sociálna pedagogička - 2. poschodie, kabinet č. 59 

Ing. Katarína MIKUŠOVÁ - výchovná poradkyňa - 2. poschodie, kabinet č. 63

Bc. Monika KOVÁČOVÁ - pedagogická asistentka - prízemie, kabinet č. 33

Mgr. Branislav MIŠÁK - pedagogický asistent - prízemie, kabinet č. 33

 

 

 

Za duševné zdravie v 12 krokoch

Zdroj: https://www.facebook.com/ligazadusevnezdravie

 

Ak ma nebudete chcieť, ale budete ma potrebovať,

budem tu.

Ak ma budete chcieť, ale už ma nebudete potrebovať,

odídem. 

(Z filmu Kúzelná opatrovateľka)

 

 

5 otázok o asistentovi učiteľa

 

Kto v škole ti povedal o projekte Pomáhajúce profesie – asistent učiteľa?

O tomto projekte som sa dozvedela od pani zástupkyne Lexmannovej.

Ako si sa cítila pri prvom kontakte s asistentkou učiteľa?

Pri našom prvom kontakte s asistentkou učiteľa som sa cítila uvoľnene – prišla mi sympatická, milá a spravodlivá.

Vnímaš pomoc asistentky ako užitočnú a prospešnú?

Myslím si, že pani asistentka je tu pre mňa vždy, keď potrebujem pomôcť. Viem sa na ňu spoľahnúť, vždy sa mi snaží pomôcť, ako najviac môže a koľko je v jej silách. Vždy mi odpovedá na otázky, ktoré sa pýtam. Pripomína mi veľa vecí, na ktoré zabúdam, a tak nemám problémy s neodovzdanými úlohami alebo projektmi. Pomáha mi tiež s poznámkami, keď niečo nestíham, alebo mi zoženie poznámky, ktoré potrebujem a nemám ich ešte zapísané. Podľa mňa je pomoc asistentky veľmi užitočná a prospešná, na rozdiel od základnej školy, kde sa o pomoc pre mňa nezaujímali a brali to na ľahkú váhu. Aj moji rodičia považujú pomoc pani asistentky za prospešnú.

V čom ti spolupráca s asistentkou pomáha najviac?

Najviac mi naša spolupráca pomáha pri písaní poznámok, ktoré mi asistentka diktuje, keď nestíham. Pomáha mi v sústredení sa na písomkách. Oveľa jednoduchšie mi vysvetľuje učivo, snaží sa mi zjednodušiť učenie. Takisto mi veľmi pomáha aj na praxi – keby ju nemám, tak neviem, čo mám robiť a mám na praxi totálny chaos.

Čo by si povedala žiakovi, ktorý pomoc asistenta odmieta pre pocit zahanbenia?

Je veľa žiakov, ktorí sú múdri v škole, ale v srdci majú prázdno. Sú to tí, ktorí sa vysmievajú žiakom, ktorí, bohužiaľ, nemajú také dobré zručnosti v učení a chápaní ako oni. Tak sa často stáva, že títo žiaci nevedia vôbec pochopiť, aké to je byť tým menej vzdelaným žiakom, a nevedia taktiež pochopiť, koľko námahy a trpezlivosti si musí daný žiak pretrpieť, aby mal aspoň spolovice takú dobrú budúcnosť ako ostatní žiaci, ktorí to nemajú také zložité s pamäťou a všeobecne so vzdelávaním. Nevedia, ako toho žiaka trápi to, že nemôže byť ako tí ostatní, a už vôbec nevedia, aké to je vžiť sa do kože takého žiaka, ktorý zato nemôže, aké má problémy. Je smutné, že posudzujú aj takýchto žiakov, ktorí sú trochu iní – napríklad so zapamätávaním si – ako tí žiaci, ktorým nerobí škola také ťažkosti a problémy. A preto je smutné aj to, že žiaci posudzujú takýchto spolužiakov, a pritom nevedia, aké to je pre nich náročné. Žiak je tak podľa mňa v trápení a zahanbení. Potreboval by pomoc, s ktorou by sa mal ten žiak lepšie, ako keď ju odmieta kvôli tomu, že sa hanbí zato, kým je. Spolužiaci ho odsudzujú za normálnu vec – práve pre pomoc asistenta. Bude sa hanbiť napríklad aj ísť do školy, bude sa snažiť vymeškávať hodiny, hanbiť sa za seba samého, aj keď by sa za to jednoducho hanbiť nemal. Je veľmi veľa takýchto žiakov a študentov, ktorí sú na tom presne ako on... Nie je vôbec fér súdiť niekoho zato, aký je. Myslieť si, že je to smiešne a brať to ako zábavu je veľmi nerozumné... A tak si myslím a viem, že taký žiak by sa nemal báť a hanbiť sa, lebo je tiež človekom, ktorý má právo na pomoc, právo byť šťastný, a potom v budúcnosti byť o to viac hrdý na seba zato, že neodmietol pomoc, ktorá vôbec nie je ponižujúca, hoc by sa mu spolužiaci aj vysmievali, že sa odvážil ako správny človek o pomoc požiadať a nehľadieť na ostatných, čo si o ňom pomyslia a povedia. Pomoc pre takéhoto žiaka je veľmi prospešná vo vzdelávaní, pre jeho budúcnosť, pre lepší život.

 

Zdroj: https://www.facebook.com/minedu.sk

 

Pomáhať (si) nie je hanba

Naša škola sa v školskom roku 2020/2021 zapojila do národného projektu Pomáhajúce profesie v edukácii detí a žiakov. Projekt zastrešuje ministerstvo školstva a je financovaný z fondov EÚ.  Myšlienkou tejto iniciatívy je podpora školskej integrácie a inkluzívneho vzdelávania. Povedané zrozumiteľnejšie, aktívne pomáhať tým žiakom, ktorí sa na vyučovaní a v školskom prostredí potýkajú s rôznymi ťažkosťami a prekážkami. Patria sem vývinové poruchy učenia – dyslexia, dysgrafia, dysortografia, dyskalkúlia (ťažkosti s čítaním, písaním, pravopisom, počítaním), poruchy správania, ADHD – porucha pozornosti s hyperaktivitou, problémy adaptácie v novom prostredí (pri nástupe do strednej školy), či ťažkosti s osvojovaním si učiva vyučovacieho predmetu. Hovoríme o integrovaných žiakoch so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami. Títo žiaci sú vzdelávaní podľa individuálneho výchovno-vzdelávacieho programu, ktorý je súčasťou ich školskej dokumentácie.

V našej škole pôsobia dvaja kvalifikovaní pedagogickí asistenti – Bc. Monika Kováčová a Mgr. Branislav Mišák. V spolupráci s vyučujúcimi sa plne venujú žiakom, no sú vždy k dispozícii všetkým učiteľom, a v prípade záujmu aj rodičom žiakov. Rodičia môžu asistenta učiteľa kontaktovať prostredníctvom triednych učiteľov a výchovnej poradkyne školy, alebo sa obrátiť priamo na vedenie školy.

Nie je žiadna hanba povedať „potrebujem pomôcť“...

Hanbou by bolo nechcieť pre svoju budúcnosť urobiť niečo viac.